„Naše telo si pamätá všetko.
Aj to, čo si naša myseľ dovolila zabudnúť.
Keď potláčame to, kým sme,
aby sme boli prijatí,
platíme za to stratou spojenia so sebou.“
Gábor Maté
Žijeme v dobe, kedy sa od nás očakáva, že budeme výkonní, úspešní, dostupní a neustále pripravení. Spoločnosť nám ukazuje, že naša hodnota je meraná tým, ako vyzeráme navonok, a či sme dostatočne odolní.

Od žien sa očakáva, že budú výkonné v práci a starostlivé doma, budú dobre vyzerať, budú citovo vyrovnané. Od mužov sa očakáva, že budú oporou, no sami ju nebudú potrebovať, budú sa vedieť vždy finančne postarať o rodinu, budú tí racionálni, bez potreby ukázať emócie.


A my sa prispôsobujeme a snažíme naplniť očakávania všetkých okolo. Pritom sa vzďaľujeme sami od seba. Cítime vyčerpanie a vnímame, že niečo nie je úplne v poriadku. Hoci robíme všetko „správne“. No ako sa vrátiť k sebe, a čo to presne znamená?

Chcem sa s vami podeliť o tri bežné momenty. Tri fragmenty zo života, ktoré sa možno až príliš podobajú tomu vášmu.

Prichádzam unavená z práce domov. Otvorím dvere do izby. Bordel. Idem do vývrtky. Dcéra prevráti oči. Tresnú dvere. A ja vybuchnem ešte viac. Začína boj. Kričíme po sebe. Každá z nás chce vyhrať. No v skutočnosti nevyhráva nikto. S plačom sa zavierame každá vo svojej izbe. Ja – s pocitom zlyhania, so smútkom a výčitkami, že som to zase nezvládla.
Som v práci. Príde mail od šéfa – poobede sa chce so mnou stretnúť. Pocítim nevoľnosť. Stiahne mi hrudník. V hlave tisíc myšlienok. Čo sa stalo? Urobila som niečo zle? Niekto sa sťažoval? Vymýšľam scenáre, v ktorých sa obhajujem, aj keď ešte neviem, pred čím. Mám problém sa sústrediť. Snažím sa upokojiť. Pripomínam si, že svoju prácu robím dobre. Viem to predsa. Moc to nepomáha. Idem na stretnutie. Ruky sa mi chvejú. Nohy ako zo želatíny. Mám pocit, že moje telo ide svojou cestou – a ja nad ním nemám moc.

Chystám narodeninovú oslavu. Sedemnásť ľudí. Rodičia, svokrovci, súrodenci s rodinami. Začínam už dva dni vopred. Nakupujem. Pečiem tortu, študujem na youtube, ako urobiť z torty princeznú. Na chvíľu mi prebleskne myšlienka – robím to pre deti, alebo pre seba? Chcem, aby všetko bolo dokonalé. Zvládnem to predsa sama. Nemôžem kúpiť nátierky z obchodu, veď čo by si o mne pomysleli? Niečo vo mne túži, aby videli, že to zvládam aj popri malých deťoch. Chcem, aby boli moji rodičia na mňa hrdí. Chcem, aby svokrovci vedeli, že som bola dobrá voľba pre ich syna. Keď odchádza posledná návšteva, som vyčerpaná. Mužova nevinná poznámka o množstve zostávajúceho jedla ma dorazí.

Každá situácia vás
niečo naučí

Zrejme sa vám tieto príbehy zdajú povedomé. Sú to momenty, keď sa život stáva neovládateľným, hoci sa snažíme mať všetko pod kontrolou. Vidíte v nich iba bežné dni? Alebo dokážete pod povrchom rozoznať, čo sa v nás a s nami deje?

Tieto tri, na prvý pohľad rozdielne situácie, v skutočnosti odhaľujú spoločné, hlbšie pravdy o nás samých:

  • Ukazujú, ako ľahko nás spúšťače (triggery) dokážu prevalcovať. Z jednej sekundy na druhú nás ovládne hnev, úzkosť alebo strach.
  • Telo a myseľ reagujú skôr, než máme šancu zapojiť rozum. Výsledok? Emocionálny chaos, pocity zlyhania a sklamanie samých zo seba.
  • Odkrývajú silu prepojenia medzi mysľou a telom. Myseľ, ovplyvnená starými skúsenosťami, vytvára obranné a katastrofické scenáre (napr. obhajovanie sa pred šéfom, potreba dokazovať svoju hodnotu).
  • Telo, ktoré tieto stresy dôverne pozná z minulosti, reaguje fyziologicky a automaticky: pocit nevoľnosti, stiahnutý hrudník, plytké dýchanie, chvenie. Sú to signály, ktoré nemôžeme ovládať vôľou.
  • Najdôležitejšie je, že tieto príbehy zrkadlia naše hlboko zakorenené zranenia a potreby z minulosti.
  • Odkrývajú kompenzačné mechanizmy, ktoré sme si vytvorili (prehnaná snaha, perfekcionizmus, dokazovanie si) len preto, aby sme získali pocit prijatia, lásky alebo aby sme prežili v náročnom detstve. Chceme byť "dobrá voľba", "šikovná", "hrdá"...

Každá emočná reakcia, každý nepríjemný pocit v tele, a každá prehnaná snaha nie je náhoda ani chyba. Sú to kľúčové informácie. Sú to signály nášho vnútorného dieťaťa, ktoré nám hovorí: "Pozri sa sem, toto stále bolí a riadi to tvoj život."
Vaša minulosť, vaše telo a vaše emócie nie sú prekážkou, ale mapou. Mapou k pochopeniu, prečo robíte to, čo robíte, a ako zmeniť automatické reakcie na vedomé rozhodnutia.

  • Dcérin krik a zatresnutie dverami? Nie je to len o neporiadku, je to opakovanie starého vzoru boja a zlyhania.
  • Želatínové nohy pred stretnutím? Nie je to strach zo šéfa, je to traumatická reakcia na pocit ohrozenia a neistoty.
  • Princeznovská torta a vyčerpanie? Nie je to o láske k pečeniu, je to túžba po potvrdení a uznaní z dávnych čias.

Chcete sa naučiť čítať tieto signály a konečne vystúpiť zo starých príbehov, ktoré vás vyčerpávajú?

služby

Referencie

Na začiatku som sa odhodlávala, nakoľko Katku poznám dlhšie a bála som sa, lepšie povedané, hanbila som sa, že ma uvidí plakať. Po pár dňoch som si však povedala, že idem do toho a možno aj dobre, že sa poznáme.

Nevedela som, čo ma čaká, ale rozhodla som sa „procesom” plne otvoriť, aby som si dokázala pomôcť a Katke som sa „vložila” do rúk. Pri každej terapii najprv vysvetlí, čo a ako bude prebiehať a človek má hneď istotu, že sa nemá čoho báť. Je úžasné, ako rýchlo odíde strach z neznámeho a spolu s Katkou idete do hĺbky. Pre mňa je každé stretnutie novým poznaním o sebe samej a tiež veľkou pomocou v živote. Odporúčam vyskúšať.
Katka
Katka je nielen moja priateľka, ale stala sa aj mojou osobnou terapeutkou. Obrátila som sa na ňu v horšom období života, či by mi vedela pomôcť a ona to dokázala. Sama som neverila, že to bude fungovať, ale ona mi pomohla nahliadnuť do môjho vnútra. Ukázala mi cestu, po ktorej ísť a strach, ktorý vo mne je. Učí ma otvoriť sa emóciám, poznať hodnotu vlastného ja, byť sebavedomá a ako sa vymaniť z kruhu zakódovaného a nie celkom zdravého správania.
Norika
Terapie s Katkou sú veľmi príjemné. Katka má silnú schopnosť empatie, vie výstižne popísať a pomenovať veci. Tiež sa mi páči forma, akou terapie vedie, veľmi rešpektujúco, v jej prítomnosti som sa cítila v bezpečí, dovolila som si otvoriť sa témam, ktoré ma dlhšie trápili a s Katkinou pomocou som sa im vedela postaviť a čeliť im. Katka spája viaceré techniky, s ktorými mi pomáha, keď neviem, ktorým smerom v procese ísť. Je výbornou sprievodkyňou na ceste sebapoznania, riešenia emočných blokov, hľadania odpovedí pre nájdenie smerovania v živote.
Ali
Katka mi ako terapeut pomohla ustáť veľa ťažkých období. Vytvára v terapii veľký pocit bezpečia a dôvery. Vie nasmerovať, presne pomenovať a zasvietiť na boliestky, ktorým sa moje vnútro mnohokrát chce vyhnúť. Moje deti nenásilne a kreatívne v arteterapii s Katkou dokážu vyjadriť svoje pocity. Spätná väzba, uvedomenie si, čo týmto správaním komunikujú moje deti, ma posúva osobnostne aj vzťahovo. Vďaka, Kati.
Andrea
S Katkou som mala možnosť mať niekoľko rôznych či obdobných procesov. Každý jeden bol pre mňa veľkým prínosom a zmena myslenia či úľava, ktorá sa objavila po procese, mi neuveriteľne pomáha v živote. Katka je terapeut dušou i tvárou, vyžaruje z nej kľud, prijatie, akceptácia a pohoda. Páči sa mi, že sa naladí na moje rozpoloženie a podľa toho navrhne typ procesu/terapie. Katku ako terapeutku odporúčam ľuďom, ktorých brzdia vlastné programy v rôznych formách a majú chuť sa oslobodiť a byť v pohode so všetkým, čo k tomu patrí. Najväčšiu prácu spravíte sami, ale je dôležité, kto vás bude sprevádzať s nehou a láskou bez posudzovania, či vkladania slov do vašich úst.
Lenka
Moja osobná skúsenosť s terapiami, ktoré vedie Katka, je výborná. Sú liečivé a ľudsky ma obohacujú. Je pre mňa mimoriadne dôležité, ako vie empaticky vystihnúť, aký postup v danej chvíli zvolí zohľadňujúc situáciu, smer terapie a moje nastavenie. Vie vytvoriť bezpečné prostredie k vyjadrovaniu sa o veciach, ktoré ma trápia. K prežívaniu a otvoreniu sa strachu, zraneniam a chybným vzorcom. Je plná podpory a starostlivá. Nenalieha, sprevádza ma. Dôverujem úspechu našej spoločnej snahy, aby sa mi žilo radostnejšie, ľahšie a zmysluplnejšie
Alenka
Si najlepšia procesorka na svete, dávaš čarovné procesy. Mala by si mať lekáreň, kde budeš kresliť s deťmi a rozprávať sa s rodičmi.
Tánička, 6 rokov