Môj život vyzeral navonok ideálne. Mladá rodina, dobrý manžel, dve malé deti, podporujúci rodičia, zamestnaná v práci, kde kolegovia boli zároveň kamarátmi, finančne zabezpečená. Hrala som úlohu matky, manželky, dcéry, nevesty, kamarátky, zamestnankyne a vo všetkom som chcela byť dokonalá, milovaná, obdivovaná… Bolo to však vyčerpávajúce. Tak veľmi som sa snažila, aby všetci okolo boli spokojní, že som prestala vnímať, čo skutočne chcem, tlmila som svoje pocity, necítila som radosť zo života, nebola som schopná komunikovať otvorene o čomkoľvek, vedome som potláčala samu seba a neprežité emócie som si vybíjala na mojich najbližších.
V roku 2014 mi vstúpila do života metóda Cesta. Po prvom seminári som cítila, že mi môže dať oveľa viac. Každým ďalším seminárom som išla hlbšie a spoznávala som sa. Uvedomenia som postupne vnášala do bežného života a nielen ja, ale aj moje okolie sa začalo meniť. Zmeny boli také evidentné, že sa pre absolvovanie celého terapeutického programu rozhodol aj môj manžel. Cesta mi otvorila bránu k sebe. Poháňala ma túžba po vnútornej slobode bez posudzovania a kritiky voči sebe a ostatným.
Počas tohto obdobia som strela Dorothe Trassl. Vďaka je práci som sa naučila skutočne vnímať vlastné telo, pocity a emócie. Každý z nás rozumie pojmu emócie, ale len málokto z nás ich vie aj skutočne prežiť a potom nechať ísť. Držať v sebe emócie je náročné, stojí nás to mnoho energie. Naučiť sa ich uvoľniť, bez toho, aby sme ich vypustili na iných ľudí, najčastejšie našich najbližších, je nesmierne uvoľňujúce. Mne osobne to prinieslo omnoho viac ľahkosti do života.
Uvedomujem si, že život nám prináša množstvo príležitosti, ako sa môžeme posúvať vpred na ceste k sebe samým. Každý seminár, workshop, či škola mi dali presne to, čo som potrebovala.
Viem ľúbiť samu seba, byť láskavá a konať z tohto miesta. Viem si nastaviť hranice.
Nepotrebujem uistenia zvonku, či som dosť dobrá, dosť milovaná, dosť schopná… Prijímam ľudí,
akí sú, nesnažím sa ich meniť. Dovoľujem si cítiť všetky emócie a nerozdeľujem ich na dobré
a zlé. Žijem tu a teraz, nelipnem na minulosti a nemám očakávania voči budúcnosti. Mám
odvahu vystupovať zo svojej komfortnej zóny.
Ľúbim bezpodmienečne, smejem sa naplno, kričím nahlas, plačem bez zábran. Žijem.
Je môj terajší život vždy pozitívny a bezproblémový? Určite nie! Ale je zásadný rozdiel v spôsobe, ako teraz dokážem pristúpiť k náročným situáciám, problémom, ľuďom. Viem, že všetko, čo mi do života prichádza, je tu na to, aby ma niečo naučilo, niekam ma posunulo. Viem, kto som a čo dokážem. Vnímam, že život sa deje pre mňa, nie proti mne.